Obrázok
V poslednom zápase zastavil všetkých 22 striel a svojmu tímu tak pomohol vyhrať 2:0. 33-ročný Michal Valent hovorí otvorene o skvelej spolupráci s trénerom Kosom a tiež prezradil, kedy sa brankári dozvedajú, ktorý z nich pôjde chytať v najbližšom zápase.
V aktuálnej sezóne má poriadne silného brankárskeho parťáka. Valent tvorí s Matejom Tomekom skvelú dvojicu- navzájom si pomáhajú, no súčasne aj tvoria zdravú konkurenciu. „V predošlých rokoch sa často stávalo, že keď druhí brankári nastúpili do zápasov a chalani ich neodohrali dobre, nevyšli im, odskákali si to práve brankári. Na druhej strane ale treba pripomenúť ako Tomáš Hiadlovský skvelo odchytal finále, na to rád spomínam. Bol výborný kolega. Teraz je tu nová situácia; každý brankár chce, samozrejme, chytať, oboch nás to ale posúva, obaja musíme byť vždy pripravení a je tu zdravá konkurencia. Matej je skvelý brankár, v podstate má celú kariéru pred sebou, a je normálne, že aj on chce byť v bránke čo najviac. To chceme byť všetci. No a nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale prvoradý je tím; musíme vyhrávať a vtedy bude aj dobrá atmosféra v kabíne,“ vyslovil Valent na úvod.
Včera sa postavil Michal do bránky v zápase proti Miškolcu za svoj chrbát nepustil puk ani raz. Tiež sa tak podpísal pod výhru svojho tímu a fanúšikom po zápase venoval už svoj tradičný kotrmelec. Veľkú zásluhu na výborných výkonoch oboch trenčianskych brankárov má ich tréner Peter Kosa. „V Trenčíne som veľmi spokojný. Prvé dve sezóny tu boli skvelé; čo sa týka nielen tímových, ale i mojich osobných výsledkov. K tým mojím veľmi prispel a stále prispieva Peťo Kosa. Brankár je prosto jednotlivec v kolektívnom športe a potrebuje mať k tomu človeka, ktorý mu pomôže po psychickej stránke a, samozrejme, aj po tej technickej v bránke. V tomto mi Peťo veľmi pomohol a stále pomáha a som veľmi rád, že ho tu stále máme. Určite má i on ambície a kvalitatívne sa posunúť ďalej, takže si to treba vážiť, že je tu stále s nami a načerpať od neho čo najviac skúseností a poznatkov, aby sme sa obaja mohli posúvať čo najďalej,“ pokračoval, „sebavedomie každého hráča narastá každým úspechom jednotlivca, plus keď sa darí tímu a vyhráva. Na druhej strane ale úspechy a výhry nemôžu človeka uspokojiť, lebo veľmi rýchlo sa to môže zmeniť. Človek musí ísť naplno stále. Nemožno riešiť predošlé úspechy – po výhre sa možno tešiť do tej polnoci daného dňa, ale potom už je tu nový začiatok. Víťazné vlny sú super, ale na to sa nemôže nikto pozerať – každý zápas je novým začiatkom.“
Hovorí sa, že víťazná zostava sa nemení, no trenčianski tréneri neraz zamiešali karty, nakoľko gólmanov často striedajú. Kedy a ako sa teda samotní brankári dozvedajú, ktorý z nich pôjde chytať v najbližšom zápase? „Celú dobu ako som v Trenčíne je to nastavené tak, že tréner nám povie deň pred zápasom, po tréningu, že kto pôjde na ten ďalší deň chytať. Brankár sa vie podľa toho zariadiť a pripraviť. Neznamená to však, že ten druhý sa na prípravu vykašle. Vždy musí byť pripravený. Skôr je to o tom, že ten druhý si môže dať po klasickom tréningu ešte niečo navyše, ráno na rozkorčuľovaní môže ísť rovnako viac do toho. Veľmi som rád, že vždy, ako som už povedal, vieme deň vopred kto ide do bránky a môžeme sa na to tým pádom lepšie pripraviť. Brankársky post je prosto špecifický,“ prezradil. Súčasne hovorí o potrebe venovať sa gólmanom od ich detstva – no a nezostalo to len pri slovách. Sám priložil ruku k dielu. „Už v lete som pomáhal u Gáboríka na kempe s deťmi – brankármi. Chcel som si to skúsiť, či by ma niečo takéto bavilo. Teraz pomáham s tretiakmi a štvrtákmi. Keď som bol malý, mal som to šťastie, že sa mi v Martine venoval tréner a to mi dalo základy, ktoré človek potrebuje k chytaniu. Malým brankárom by sa prosto malo venovať už od začiatku. Čiže ak môžem aj v tomto smere pomôcť, tak som len rád,“ dodal na záver.
V aktuálnej sezóne má poriadne silného brankárskeho parťáka. Valent tvorí s Matejom Tomekom skvelú dvojicu- navzájom si pomáhajú, no súčasne aj tvoria zdravú konkurenciu. „V predošlých rokoch sa často stávalo, že keď druhí brankári nastúpili do zápasov a chalani ich neodohrali dobre, nevyšli im, odskákali si to práve brankári. Na druhej strane ale treba pripomenúť ako Tomáš Hiadlovský skvelo odchytal finále, na to rád spomínam. Bol výborný kolega. Teraz je tu nová situácia; každý brankár chce, samozrejme, chytať, oboch nás to ale posúva, obaja musíme byť vždy pripravení a je tu zdravá konkurencia. Matej je skvelý brankár, v podstate má celú kariéru pred sebou, a je normálne, že aj on chce byť v bránke čo najviac. To chceme byť všetci. No a nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale prvoradý je tím; musíme vyhrávať a vtedy bude aj dobrá atmosféra v kabíne,“ vyslovil Valent na úvod.
Včera sa postavil Michal do bránky v zápase proti Miškolcu za svoj chrbát nepustil puk ani raz. Tiež sa tak podpísal pod výhru svojho tímu a fanúšikom po zápase venoval už svoj tradičný kotrmelec. Veľkú zásluhu na výborných výkonoch oboch trenčianskych brankárov má ich tréner Peter Kosa. „V Trenčíne som veľmi spokojný. Prvé dve sezóny tu boli skvelé; čo sa týka nielen tímových, ale i mojich osobných výsledkov. K tým mojím veľmi prispel a stále prispieva Peťo Kosa. Brankár je prosto jednotlivec v kolektívnom športe a potrebuje mať k tomu človeka, ktorý mu pomôže po psychickej stránke a, samozrejme, aj po tej technickej v bránke. V tomto mi Peťo veľmi pomohol a stále pomáha a som veľmi rád, že ho tu stále máme. Určite má i on ambície a kvalitatívne sa posunúť ďalej, takže si to treba vážiť, že je tu stále s nami a načerpať od neho čo najviac skúseností a poznatkov, aby sme sa obaja mohli posúvať čo najďalej,“ pokračoval, „sebavedomie každého hráča narastá každým úspechom jednotlivca, plus keď sa darí tímu a vyhráva. Na druhej strane ale úspechy a výhry nemôžu človeka uspokojiť, lebo veľmi rýchlo sa to môže zmeniť. Človek musí ísť naplno stále. Nemožno riešiť predošlé úspechy – po výhre sa možno tešiť do tej polnoci daného dňa, ale potom už je tu nový začiatok. Víťazné vlny sú super, ale na to sa nemôže nikto pozerať – každý zápas je novým začiatkom.“
Hovorí sa, že víťazná zostava sa nemení, no trenčianski tréneri neraz zamiešali karty, nakoľko gólmanov často striedajú. Kedy a ako sa teda samotní brankári dozvedajú, ktorý z nich pôjde chytať v najbližšom zápase? „Celú dobu ako som v Trenčíne je to nastavené tak, že tréner nám povie deň pred zápasom, po tréningu, že kto pôjde na ten ďalší deň chytať. Brankár sa vie podľa toho zariadiť a pripraviť. Neznamená to však, že ten druhý sa na prípravu vykašle. Vždy musí byť pripravený. Skôr je to o tom, že ten druhý si môže dať po klasickom tréningu ešte niečo navyše, ráno na rozkorčuľovaní môže ísť rovnako viac do toho. Veľmi som rád, že vždy, ako som už povedal, vieme deň vopred kto ide do bránky a môžeme sa na to tým pádom lepšie pripraviť. Brankársky post je prosto špecifický,“ prezradil. Súčasne hovorí o potrebe venovať sa gólmanom od ich detstva – no a nezostalo to len pri slovách. Sám priložil ruku k dielu. „Už v lete som pomáhal u Gáboríka na kempe s deťmi – brankármi. Chcel som si to skúsiť, či by ma niečo takéto bavilo. Teraz pomáham s tretiakmi a štvrtákmi. Keď som bol malý, mal som to šťastie, že sa mi v Martine venoval tréner a to mi dalo základy, ktoré človek potrebuje k chytaniu. Malým brankárom by sa prosto malo venovať už od začiatku. Čiže ak môžem aj v tomto smere pomôcť, tak som len rád,“ dodal na záver.