Obrázok
Za stavu 2:2 v semifinálovej sérii vycestovali do Zvolena a hoci už v zápase prehrávali 0:2, nevzdali sa. Ba práve naopak – ako po fyzickej, tak i po psychickej stránke sa naštartovali na maximum a tvrdo si išli za svojím cieľom. Hráči trenčianskej Dukly napokon svojou bojovnosťou a hlavne vynikajúcou kondíciou našli recept na Zvolen a získali tak pred zajtrajším stretnutím mečbal.
„Zápas sme nezačali vôbec dobre, v prvej a aj v druhej tretine nám vôbec nešli nohy, no urobil sa potom trošku krik v kabíne, tréneri trošku zvýšili hlas... Ale všetci sme sa do toho vložili na 110% a išli sme za tým. Musíme teraz dobre zregenerovať skúsiť to ukončiť už doma,“ vyslovil krátko po zápase vo Zvolene kapitán Branko Radivojevič. Smelo možno tvrdiť, že najmä on sa svojím celosezónnym prístupom postaral o pobláznenie nielen hráčov na ľade, ale tiež fanúšikov, ktorí v stovkách cestujú za svojím tímom na každý jeden vonkajší zápas. „Fanúšikovia? Tí boli neskutoční. Verím, že v pondelok vytvoria doma také peklo, ktorým nám pomôžu urobiť ten posledný semifinálový krok. Verím, že tento rok urobíme našich fanúšikov skutočne šťastnými a hrdými Trenčanmi, a že sezóna bude úspešná,“ odhodlane pokračoval Radivojevič.
Už predošlé domáce semifinálové zápasy, vypredaný Zimný štadión Pavla Demitru v Trenčíne a famózni fanúšikovia sú jasnou predzvesťou, že pri zajtrajšom šiestom semifinálovom stretnutí trenčiansky zimák pravdepodobne spadne. „Či spadne? Dúfam! Verím, že sa bude sedieť po schodoch, kade – tade. Ten posledný krok je strašne ťažký, najťažší. Zvolen bude určite chcieť vrátiť sériu domov, no my sa musíme na to nachystať. Máme miernu psychickú výhodu a hlavne fanúšikov, ktorí stoja za nami v každej chvíli,“ pochvaľoval si kapitán trenčianskych priaznivcov, ktorí snáď už ani nespávajú, za posledné obdobie si vyčerpali celoročnú dovolenku a priateľkám či manželkám plánujú snáď kúpiť aspoň kyticu ako ospravedlnenie, že Dukla je prosto prednejšia (minimálne v playoff).
Ako už Branko uviedol, práve posledný krok býva ten najťažší. No pri cieli, ktorý nie je už tak veľmi vzdialený, sa ide dokonca i cez bolesť. Sám je toho príkladom – keď na začiatku 53. minúty bol v predošlom zápase Ďalogom tvrdo poslaný na vlastnú striedačku, kde sa následne ešte chvíľu zvíjal od bolesti. „Nič – nič, to je v pohode. Trošku adrenalínu a ide sa ďalej,“ pousmial sa, „je playoff, liečiť sa budeme po sezóne. Toto sú tie zápasy, kedy každý jeden, kto môže, hrá pokojne aj s utrhnutou nohou. Stojí to za to! Kabína žije, fanúšikovia stoja za nami, verím, že i mesto stojí za nami, takže to prosto musíme zvládnuť!“
„Zápas sme nezačali vôbec dobre, v prvej a aj v druhej tretine nám vôbec nešli nohy, no urobil sa potom trošku krik v kabíne, tréneri trošku zvýšili hlas... Ale všetci sme sa do toho vložili na 110% a išli sme za tým. Musíme teraz dobre zregenerovať skúsiť to ukončiť už doma,“ vyslovil krátko po zápase vo Zvolene kapitán Branko Radivojevič. Smelo možno tvrdiť, že najmä on sa svojím celosezónnym prístupom postaral o pobláznenie nielen hráčov na ľade, ale tiež fanúšikov, ktorí v stovkách cestujú za svojím tímom na každý jeden vonkajší zápas. „Fanúšikovia? Tí boli neskutoční. Verím, že v pondelok vytvoria doma také peklo, ktorým nám pomôžu urobiť ten posledný semifinálový krok. Verím, že tento rok urobíme našich fanúšikov skutočne šťastnými a hrdými Trenčanmi, a že sezóna bude úspešná,“ odhodlane pokračoval Radivojevič.
Už predošlé domáce semifinálové zápasy, vypredaný Zimný štadión Pavla Demitru v Trenčíne a famózni fanúšikovia sú jasnou predzvesťou, že pri zajtrajšom šiestom semifinálovom stretnutí trenčiansky zimák pravdepodobne spadne. „Či spadne? Dúfam! Verím, že sa bude sedieť po schodoch, kade – tade. Ten posledný krok je strašne ťažký, najťažší. Zvolen bude určite chcieť vrátiť sériu domov, no my sa musíme na to nachystať. Máme miernu psychickú výhodu a hlavne fanúšikov, ktorí stoja za nami v každej chvíli,“ pochvaľoval si kapitán trenčianskych priaznivcov, ktorí snáď už ani nespávajú, za posledné obdobie si vyčerpali celoročnú dovolenku a priateľkám či manželkám plánujú snáď kúpiť aspoň kyticu ako ospravedlnenie, že Dukla je prosto prednejšia (minimálne v playoff).
Ako už Branko uviedol, práve posledný krok býva ten najťažší. No pri cieli, ktorý nie je už tak veľmi vzdialený, sa ide dokonca i cez bolesť. Sám je toho príkladom – keď na začiatku 53. minúty bol v predošlom zápase Ďalogom tvrdo poslaný na vlastnú striedačku, kde sa následne ešte chvíľu zvíjal od bolesti. „Nič – nič, to je v pohode. Trošku adrenalínu a ide sa ďalej,“ pousmial sa, „je playoff, liečiť sa budeme po sezóne. Toto sú tie zápasy, kedy každý jeden, kto môže, hrá pokojne aj s utrhnutou nohou. Stojí to za to! Kabína žije, fanúšikovia stoja za nami, verím, že i mesto stojí za nami, takže to prosto musíme zvládnuť!“