Obrázok
Dukla dokázala vyhrať aj tretí súboj pod taktovkou novej trénerskej trojice a s Larsom Voldenom v bránke. Zápas priniesol štyri góly v sieti súpera, tri z nich mali príchuť prvého gólu v novom drese. Tománek, Misenev aj Šimun zaznamenali prvé zásahy v žlto-červenom.
Roman Tománek však svoj gól na 1:1 prakticky ani nevedel opísať. „Vôbec som ho nevidel, lebo ihneď po strele som dostal ranu. Musím si ho teda ešte pozrieť na videu. Chvalabohu, že ten gól padol, lebo pri predchádzajúcom góle hostí som urobil chybu a musel som ju napraviť,“ skonštatoval skúsený zakončovateľ. Po góle sa ani nemohol poriadne radovať, ostal otrasený na ľade a hoci ešte v ďaľšom striedaní skúsil hrať, tretiu tretinu už sledoval len v civile na striedačke. „Mám zablokovaný chrbát. Ťažko to teraz bližšie komentovať,“ smutne prehodil Tománek. Potešilo ho aspoň to, že mužstvo zápas zvládlo a pomaly sa prediera hore v tabuľke. „Vzhľadom na to, že sme tretíkrát vyhrali, tak sa hodnotí zápas pozitívne, mužstvo sa zdvíha, verím, že budeme v tomto trende napredovať. Máme výborného brankára, Lars je oporou nášho tímu, pochytal veľa striel. Je na nás, aby sme nejaké góly dali. S jedným inkasovaným gólom sa dá víťaziť,“ uzavrel 30-ročný krídelník Dukly.
Jeho o osem rokov mladší spoluhráč Eduard Šimun hral výborný zápas, na ľade ho bolo cítiť nielen pred bránou súpera, ale výborne pracoval aj v defenzíve. Motiváciu mal jasnú. „Hrali sme so srdcom. Tým ľuďom, ktorí nás stále chodia povzbudzovať na štadión, sme veľmi chceli ukázať, že to ide, aj napriek tej sérii porážok, ktorú sme mali predtým. Tá bola neuveriteľná. Teraz to z nás trochu opadlo, vyhrali sme tri stretnutia, čomu sme radi. Ďakujeme predovšetkým nášmu novému brankárovi Larsovi, ktorý je naozaj veľkou oporou,“ chválil nórskeho gólmana Eduard. Zaznamenal svoj prvý gól v trenčianskom drese, keď sa šikovne natlačil do streleckej pozície z ľavého krídla a puk zavesil pod hornú žŕdku „Videl som voľné miesto, ktoré som sa snažil trafiť. Už pred mojim gólom v predošlej šanci som sa snažil triafať do toho istého miesta, trafil som brankára do masky. Po góle mi padol zo srdca obrovský balvan. Bol to dvadsiaty zápas bez streleného gólu, takúto dlhú sériu som ešte v živote nemal a som naozaj rád, že mi to tam padlo. Aj keď som hrával v predchádzajúcich zápasoch pomenej, zhruba šesť či sedem striedaní, aj tak som si nejakú tú šancu vytvoril, ale nepadalo mi to tam. Teraz som rád, že sa to konečne prelomilo, na druhej strane sa asi budem musieť trochu buchnúť po vrecku,“ usmieval sa robustný útočník, ktorý prišiel do Trenčína v priebehu sezóny z Topoľčian výmenou za Kalináča. V stretnutí mohol zaznamenať aj viac gólov. „Mal som tam ešte aj ďaľšie príležitosti, keďže mi tréner dal dôveru hrať v treťom útoku, tak som mal aj viac času na ľade. So spoluhráčmi sme si sadli, náš útok odohral solídny zápas. Ale pochváliť musím celé mužstvo, dreli sme, hádzali sme sa do striel, bolo vidieť, že chceme vyhrať. Nikto nič nevypustil. Sme vďační za každý bod, musíme sa dostať do play-off, Trenčín si nič iné nezaslúži. Dukla je značka. Hrať baráž, to by bol veľký neúspech,“ zdôrazňuje Šimun. Trenčania dokázali po štyroch prehrách s HKM konečne brať s týmto súperom body. Neúspechy si pred zápasom nepripomínali. „Takéto veci si hokejista nejak nepripúšťa. Do každého zápasu ideme s rovnakým cieľom – vyhrať. Dlhšie sa nám to nedarilo, boli sme z toho nervózni, mali sme potom zviazané ruky. Teraz nám padajú aj šťastnejšie góly. Sme tomu radi a musíme sa snažiť o to, aby sme šťastenu neurazili. Vyhrali sme zápas, pocity sú skvelé, ale na druhej strane si uvedomujeme, že sme stále v tabuľke nízko. Potrebujeme sa sústrediť na každý zápas, môžeme sa po víťazstve potešiť tak do polnoci, užiť si víťazstvo a potom začína nový deň, ktorý prinesie znova drinu. Musíme byť proste stále zodpovední,“ myslel mladý center Dukly už na nedeľný súboj v Žiline. Aj on si s tímom prežil ťažké obdobie, zmena k lepšiemu prišla podľa neho hlavne vďaka nórskemu brankárovi. „Hlavným faktorom je Lars, povedzme si to na rovinu. Pochytal množstvo šancí. Keď dá súper jeden gól v zápase, tak je potom fantázia hrať. Nie sme už potom pod takým tlakom. Útočná sila tohto tímu je, Marcel Hossa dáva góly ako na bežiacom páse. Bolo to otázkou času, kedy sa to prelomí. Prišiel nový brankár, ktorý chytá famózne, všetko do seba zapadá ako lego,“ teší sa zo zlepšenia formy mužstva Šimun.
Už v nedeľu čaká na Duklu ďalší ligový súboj, predstaví sa v Žiline. Najbližší domáci zápas čaká zverencov trénera Kobezdu v piatok, kedy privítajú majstra z Nitry.
Roman Tománek však svoj gól na 1:1 prakticky ani nevedel opísať. „Vôbec som ho nevidel, lebo ihneď po strele som dostal ranu. Musím si ho teda ešte pozrieť na videu. Chvalabohu, že ten gól padol, lebo pri predchádzajúcom góle hostí som urobil chybu a musel som ju napraviť,“ skonštatoval skúsený zakončovateľ. Po góle sa ani nemohol poriadne radovať, ostal otrasený na ľade a hoci ešte v ďaľšom striedaní skúsil hrať, tretiu tretinu už sledoval len v civile na striedačke. „Mám zablokovaný chrbát. Ťažko to teraz bližšie komentovať,“ smutne prehodil Tománek. Potešilo ho aspoň to, že mužstvo zápas zvládlo a pomaly sa prediera hore v tabuľke. „Vzhľadom na to, že sme tretíkrát vyhrali, tak sa hodnotí zápas pozitívne, mužstvo sa zdvíha, verím, že budeme v tomto trende napredovať. Máme výborného brankára, Lars je oporou nášho tímu, pochytal veľa striel. Je na nás, aby sme nejaké góly dali. S jedným inkasovaným gólom sa dá víťaziť,“ uzavrel 30-ročný krídelník Dukly.
Jeho o osem rokov mladší spoluhráč Eduard Šimun hral výborný zápas, na ľade ho bolo cítiť nielen pred bránou súpera, ale výborne pracoval aj v defenzíve. Motiváciu mal jasnú. „Hrali sme so srdcom. Tým ľuďom, ktorí nás stále chodia povzbudzovať na štadión, sme veľmi chceli ukázať, že to ide, aj napriek tej sérii porážok, ktorú sme mali predtým. Tá bola neuveriteľná. Teraz to z nás trochu opadlo, vyhrali sme tri stretnutia, čomu sme radi. Ďakujeme predovšetkým nášmu novému brankárovi Larsovi, ktorý je naozaj veľkou oporou,“ chválil nórskeho gólmana Eduard. Zaznamenal svoj prvý gól v trenčianskom drese, keď sa šikovne natlačil do streleckej pozície z ľavého krídla a puk zavesil pod hornú žŕdku „Videl som voľné miesto, ktoré som sa snažil trafiť. Už pred mojim gólom v predošlej šanci som sa snažil triafať do toho istého miesta, trafil som brankára do masky. Po góle mi padol zo srdca obrovský balvan. Bol to dvadsiaty zápas bez streleného gólu, takúto dlhú sériu som ešte v živote nemal a som naozaj rád, že mi to tam padlo. Aj keď som hrával v predchádzajúcich zápasoch pomenej, zhruba šesť či sedem striedaní, aj tak som si nejakú tú šancu vytvoril, ale nepadalo mi to tam. Teraz som rád, že sa to konečne prelomilo, na druhej strane sa asi budem musieť trochu buchnúť po vrecku,“ usmieval sa robustný útočník, ktorý prišiel do Trenčína v priebehu sezóny z Topoľčian výmenou za Kalináča. V stretnutí mohol zaznamenať aj viac gólov. „Mal som tam ešte aj ďaľšie príležitosti, keďže mi tréner dal dôveru hrať v treťom útoku, tak som mal aj viac času na ľade. So spoluhráčmi sme si sadli, náš útok odohral solídny zápas. Ale pochváliť musím celé mužstvo, dreli sme, hádzali sme sa do striel, bolo vidieť, že chceme vyhrať. Nikto nič nevypustil. Sme vďační za každý bod, musíme sa dostať do play-off, Trenčín si nič iné nezaslúži. Dukla je značka. Hrať baráž, to by bol veľký neúspech,“ zdôrazňuje Šimun. Trenčania dokázali po štyroch prehrách s HKM konečne brať s týmto súperom body. Neúspechy si pred zápasom nepripomínali. „Takéto veci si hokejista nejak nepripúšťa. Do každého zápasu ideme s rovnakým cieľom – vyhrať. Dlhšie sa nám to nedarilo, boli sme z toho nervózni, mali sme potom zviazané ruky. Teraz nám padajú aj šťastnejšie góly. Sme tomu radi a musíme sa snažiť o to, aby sme šťastenu neurazili. Vyhrali sme zápas, pocity sú skvelé, ale na druhej strane si uvedomujeme, že sme stále v tabuľke nízko. Potrebujeme sa sústrediť na každý zápas, môžeme sa po víťazstve potešiť tak do polnoci, užiť si víťazstvo a potom začína nový deň, ktorý prinesie znova drinu. Musíme byť proste stále zodpovední,“ myslel mladý center Dukly už na nedeľný súboj v Žiline. Aj on si s tímom prežil ťažké obdobie, zmena k lepšiemu prišla podľa neho hlavne vďaka nórskemu brankárovi. „Hlavným faktorom je Lars, povedzme si to na rovinu. Pochytal množstvo šancí. Keď dá súper jeden gól v zápase, tak je potom fantázia hrať. Nie sme už potom pod takým tlakom. Útočná sila tohto tímu je, Marcel Hossa dáva góly ako na bežiacom páse. Bolo to otázkou času, kedy sa to prelomí. Prišiel nový brankár, ktorý chytá famózne, všetko do seba zapadá ako lego,“ teší sa zo zlepšenia formy mužstva Šimun.
Už v nedeľu čaká na Duklu ďalší ligový súboj, predstaví sa v Žiline. Najbližší domáci zápas čaká zverencov trénera Kobezdu v piatok, kedy privítajú majstra z Nitry.