Obrázok
Do Trenčína prišiel v lete 2017; ľudia si ho zamilovali, rovnako aj on ich a vlastne aj celé mesto. Brankár Michal Valent prezradil v čom má Trenčín svoje čaro a tiež sa priznal, prečo má trvalé bydlisko nahlásené stále u rodičov v Martine.
Michal, v tomto období, kedy sme stále v karanténe, je viac priestoru porozprávať sa aj o iných témach ako je hokej ako taký. Na úvod ale aktuálna klišé otázka – ako zvládaš povinnú izoláciu?
„Našťastie som mal ľahký priebeh. Prvé dve - tri dni som cítil slabosť a únavu, ale potom som už začal čo-to robiť, strečing a ľahké cvičenia, aby som z toho nevypadol. Som rád, že ma to nejako veľmi nepostihlo a čo som počul, tak väčšina chalanov mala takýto ľahký priebeh. Verím, že prídeme oddýchnutí a plní sily.“
Karanténuješ doma v Martine alebo v Trenčíne?
„Doma v Trenčíne.“ (smiech)
Tak to si mi teraz nahral, lebo práve na tvoje bývanie v Trenčíne sa chcem opýtať. Ty si sa tu totiž tak nejako usídlil...
„Prvý rok som býval v nájme. Bolo to fajn, ale predsa len som v takom veku, že človek premýšľa čo ďalej. Prišla mi dobrá ponuka bytu, a tak som neváhal. Zatiaľ som tu spokojný.“
Takže ťa to neláka momentálne niekam inam?
„Ťažko povedať, či tu zostanem bývať do konca života, lebo hokejový život je nevyspytateľný. Ešte niekoľko rokov by som rád hral, najradšej v Trenčíne, ale uvidíme ako to celé bude. Som tu spokojný a dúfam, že tu ešte niekoľko rokov pobudnem.“
Viem, že sú aj ďalší hráči či tréner Frűhauf, ktorí sa rozhodli presťahovať práve do Trenčína a usadiť sa tu. V čom má toto mesto teda nejaké to čaro?
„Prvé veľké pozitívum je pre mňa klub; toto zázemie funguje na veľmi dobrej úrovni a je to tu také rodinné. Všetci od vedenia, cez trénerov a funkcionárov si tým hokejovým životom prešli. No a keď sa tu človek cíti dobre po pracovnej stránke, veľmi rýchlo si obľúbi i mesto ako také. Trenčín je krásne mesto, takže si ho zamilovať nebolo ťažké.“ (smiech)
Máš aj nejaké obľúbené miesta, na ktorých ťa vieme stretnúť?
„Keďže bývam na Sihoti, veľa času trávim v tejto časti. Hrádza, smer Opatová – to sú super miesta na prechádzku so psom alebo na bicykel. Tiež mám rád trasu Kubrá, Kubrica, Soblahovská rozhľadňa. No a krásne je i námestie, kde rád posedím v lete na terase na káve. Trenčín ponúka veľa možností kam sa ísť prejsť; je tu všetko. Od prírody, možností pre oddych, nákupného centra, kino. Jediné, čo tu chýba, je divadlo.“
Práve si mi odpovedal skôr, než som sa stihla spýtať. Divadlo je teda to jediné, čo ti tu chýba?
„Dá sa povedať, že áno. Keď som žil v Nitre, mal som možnosť viac chodiť do divadla, kde sme sa spoznali dokonca s celým Nitrianskym divadelným súborom. To bolo super a divadlo som si zamiloval. Viem, že je tu Kino Hviezda, kde bývajú predstavenia, ale ešte som nemal možnosť ho navštíviť. Ak sa nemýlim, tak Trenčín je jediné krajské mesto, ktoré nemá divadlo. Ja osobne by som ho tu privítal.“
Keď už si tu teda taký udomácnený, máš tu už aj oficiálne trvalý pobyt?
„Nie, stále v Martine u rodičov. (smiech) Ale priznám sa, že už keď bola prvá vlna korony som to chcel vyriešiť a prepísať, ale keďže bola situácia aká bola, nechcel som veľmi behať po úradoch. Cez leto, keď sa to upokojilo, tak som na to nie že zabudol, ale vykašlal som sa na to. (smiech) V ničom ma to totiž nenaháňalo. Ale už sa na to chystám. Keď sa aktuálna situácia uvoľní, tak už to chcem dokončiť a prepísať.“
Teraz mi napadlo – ako vlastne riešiš venčenie svojho psa Gryfa, keďže bývaš v byte?
„Mám tu v Trenčíne kamarátku, ktorá tu má dom, takže keď idem niekedy na dlhší čas preč, tak je možné nechať Gryfa u nej. Keď som vedel, že pravdepodobne budem nakazený, tak som ju poprosil, či by mohla po neho prísť a vziať ho na prázdniny. (smiech) Veľmi som jej vďačný. Neskutočne mi pomohla.“
Zdá sa, že toto je teda jedna z nevýhod oproti tým, ktorí majú rodinný dom...
„Zisťoval som si, že čo a ako a našlo mi články, že keď je človek pozitívny, nemôže chodiť venčiť psa. Dnes som zase našiel, že keď iná možnosť nie je, tak aj pozitívny človek môže ísť v blízkosti vyvenčiť na krátky čas... Keby som to vedel vopred, tak by som spomínanú kamarátku nezaťažoval, ale zase na druhej strane viem, že tam sa aspoň vybehá a je mu dobre.“
Na záver tri rýchle otázky a teda aj rýchle odpovede, poprosím...
Čo si sa počas karantény naučil? „Byť viac poriadkumilovný.“
Aký film alebo seriál si si počas karantény pozrel a odporučil by si ho i našim fanúšikom? „Teraz mám rozpozeraný Ozark na Netflixe, takže to.“
Kto alebo čo ti počas karantény najviac chýba? „Keďže som cez karanténu doma s priateľkou, tak to bude asi ten môj Gryf. No a, samozrejme, voľnosť pohybu, možnosť ísť von.“
Michal, v tomto období, kedy sme stále v karanténe, je viac priestoru porozprávať sa aj o iných témach ako je hokej ako taký. Na úvod ale aktuálna klišé otázka – ako zvládaš povinnú izoláciu?
„Našťastie som mal ľahký priebeh. Prvé dve - tri dni som cítil slabosť a únavu, ale potom som už začal čo-to robiť, strečing a ľahké cvičenia, aby som z toho nevypadol. Som rád, že ma to nejako veľmi nepostihlo a čo som počul, tak väčšina chalanov mala takýto ľahký priebeh. Verím, že prídeme oddýchnutí a plní sily.“
Karanténuješ doma v Martine alebo v Trenčíne?
„Doma v Trenčíne.“ (smiech)
Tak to si mi teraz nahral, lebo práve na tvoje bývanie v Trenčíne sa chcem opýtať. Ty si sa tu totiž tak nejako usídlil...
„Prvý rok som býval v nájme. Bolo to fajn, ale predsa len som v takom veku, že človek premýšľa čo ďalej. Prišla mi dobrá ponuka bytu, a tak som neváhal. Zatiaľ som tu spokojný.“
Takže ťa to neláka momentálne niekam inam?
„Ťažko povedať, či tu zostanem bývať do konca života, lebo hokejový život je nevyspytateľný. Ešte niekoľko rokov by som rád hral, najradšej v Trenčíne, ale uvidíme ako to celé bude. Som tu spokojný a dúfam, že tu ešte niekoľko rokov pobudnem.“
Viem, že sú aj ďalší hráči či tréner Frűhauf, ktorí sa rozhodli presťahovať práve do Trenčína a usadiť sa tu. V čom má toto mesto teda nejaké to čaro?
„Prvé veľké pozitívum je pre mňa klub; toto zázemie funguje na veľmi dobrej úrovni a je to tu také rodinné. Všetci od vedenia, cez trénerov a funkcionárov si tým hokejovým životom prešli. No a keď sa tu človek cíti dobre po pracovnej stránke, veľmi rýchlo si obľúbi i mesto ako také. Trenčín je krásne mesto, takže si ho zamilovať nebolo ťažké.“ (smiech)
Máš aj nejaké obľúbené miesta, na ktorých ťa vieme stretnúť?
„Keďže bývam na Sihoti, veľa času trávim v tejto časti. Hrádza, smer Opatová – to sú super miesta na prechádzku so psom alebo na bicykel. Tiež mám rád trasu Kubrá, Kubrica, Soblahovská rozhľadňa. No a krásne je i námestie, kde rád posedím v lete na terase na káve. Trenčín ponúka veľa možností kam sa ísť prejsť; je tu všetko. Od prírody, možností pre oddych, nákupného centra, kino. Jediné, čo tu chýba, je divadlo.“
Práve si mi odpovedal skôr, než som sa stihla spýtať. Divadlo je teda to jediné, čo ti tu chýba?
„Dá sa povedať, že áno. Keď som žil v Nitre, mal som možnosť viac chodiť do divadla, kde sme sa spoznali dokonca s celým Nitrianskym divadelným súborom. To bolo super a divadlo som si zamiloval. Viem, že je tu Kino Hviezda, kde bývajú predstavenia, ale ešte som nemal možnosť ho navštíviť. Ak sa nemýlim, tak Trenčín je jediné krajské mesto, ktoré nemá divadlo. Ja osobne by som ho tu privítal.“
Keď už si tu teda taký udomácnený, máš tu už aj oficiálne trvalý pobyt?
„Nie, stále v Martine u rodičov. (smiech) Ale priznám sa, že už keď bola prvá vlna korony som to chcel vyriešiť a prepísať, ale keďže bola situácia aká bola, nechcel som veľmi behať po úradoch. Cez leto, keď sa to upokojilo, tak som na to nie že zabudol, ale vykašlal som sa na to. (smiech) V ničom ma to totiž nenaháňalo. Ale už sa na to chystám. Keď sa aktuálna situácia uvoľní, tak už to chcem dokončiť a prepísať.“
Teraz mi napadlo – ako vlastne riešiš venčenie svojho psa Gryfa, keďže bývaš v byte?
„Mám tu v Trenčíne kamarátku, ktorá tu má dom, takže keď idem niekedy na dlhší čas preč, tak je možné nechať Gryfa u nej. Keď som vedel, že pravdepodobne budem nakazený, tak som ju poprosil, či by mohla po neho prísť a vziať ho na prázdniny. (smiech) Veľmi som jej vďačný. Neskutočne mi pomohla.“
Zdá sa, že toto je teda jedna z nevýhod oproti tým, ktorí majú rodinný dom...
„Zisťoval som si, že čo a ako a našlo mi články, že keď je človek pozitívny, nemôže chodiť venčiť psa. Dnes som zase našiel, že keď iná možnosť nie je, tak aj pozitívny človek môže ísť v blízkosti vyvenčiť na krátky čas... Keby som to vedel vopred, tak by som spomínanú kamarátku nezaťažoval, ale zase na druhej strane viem, že tam sa aspoň vybehá a je mu dobre.“
Na záver tri rýchle otázky a teda aj rýchle odpovede, poprosím...
Čo si sa počas karantény naučil? „Byť viac poriadkumilovný.“
Aký film alebo seriál si si počas karantény pozrel a odporučil by si ho i našim fanúšikom? „Teraz mám rozpozeraný Ozark na Netflixe, takže to.“
Kto alebo čo ti počas karantény najviac chýba? „Keďže som cez karanténu doma s priateľkou, tak to bude asi ten môj Gryf. No a, samozrejme, voľnosť pohybu, možnosť ísť von.“