Obrázok
Aktuálnu sezónu odštartoval v Košiciach, už ale s úsmevom a vďakou oblieka trenčiansky dres. 25-ročný Juraj Bezúch je po roku strávenom v Česku opäť pod hradom Matúša Čáka, kde sa, ako sám hovorí, cíti šťastný.
Po sezóne 2017/2018, kedy Dukla nestačila na bystrických „baranov“ v poslednom finálovom zápase, odišiel Juraj Bezúch do HK Hradec Králové a v pár zápasoch si vyskúšal aj nižšiu českú ligu. Po roku strávenom u našich „susedov“ sa chcel vrátiť naspäť na Slovensko. „Otvorene poviem, že pred sezónou som mal viaceré ponuky, a teda nielen z Košíc, ale i z Trenčína. Pre Košice som sa rozhodol pre lepšie finančné podmienky, nakoľko mám ženu, rodinu. No dnes už viem, že som sa hneď na začiatku mal riadiť tým, čo som cítil a mal som počúvať svoje srdce, ktoré chcelo ísť do Trenčína,“ úprimne priznal Bezúch. Sezónu odštartoval v Košiciach, za ktoré odohral dokopy 14 zápasov. Jediný gól strelil v zápase práve proti Trenčínu, do ktorého neskôr prestúpil. „Priznám sa, že primárna iniciatíva, čo sa týka príchodu do Trenčína, prišla z mojej strany. Už dlhšiu dobu som sa v Košiciach necítil dobre, nebol som tam šťastný. Požiadal som preto manažéra, či by som mohol prestúpiť do Trenčína. Nakoniec mi bolo umožnené prísť aspoň na hosťovanie a uvidíme, ako to celé dopadne po ukončení prestupového obdobia. Veľmi som šťastný, že som tu,“ pokračoval.
Ako už bolo uvedené vyššie, 25-ročný odchovanec skalického hokeja je v Trenčíne zatiaľ len na hosťovanie. Aké sú teda jeho pocity pri predstave, že by sa mal vrátiť na východ Slovenska? „Ťažko povedať. Som tu a nemyslím na to, čo bude, čo sa môže stať. Poviem to narovinu – chcel by som tu zostať do konca sezóny a chcel by som tu dokončiť to, čo sme pred 2 rokmi nedokončili. Je tu skvelá partia, úžasní hráči v každom veku. Viem, že treba ísť krok po kroku, ale veľmi rád by som si s Duklou zahral minimálne semifinále,“ netajil sa. V trenčianskom drese odohral zatiaľ dva zápasy; v tom prvom sa oťukal pri nových spoluhráčoch v útoku – Mikyskom a Aldersonom, v tom druhom už začal zbierať kanadské body. V úvode zápasu mu stačilo 35 sekúnd, aby prekonal súperovho brankára: „Cítim sa výborne. Síce po tej dlhšej dobe, kedy som sa v Košiciach trápil, to bude chvíľku trvať, kým sa po hokejovej stránke dostanem do toho na 100%, ale hrám s výbornými chalanmi, tak verím, že aj oni mi pomôžu. Hru s nimi si užívam. Každý sme iný typ hokejistu; Mikeš má neuveriteľný cit pre hru, krásne nahrávky a hlavu na hokej, Aldi je typický zakončovateľ, mojou výhodou je korčuľovanie. Myslím, že sa výborne dopĺňame a hlavne prajeme jeden druhému. Snažíme sa tou hrou baviť a najmä tímu pomôcť, aby sme spoločnými silami dosiahli náš cieľ.“
Po sezóne 2017/2018, kedy Dukla nestačila na bystrických „baranov“ v poslednom finálovom zápase, odišiel Juraj Bezúch do HK Hradec Králové a v pár zápasoch si vyskúšal aj nižšiu českú ligu. Po roku strávenom u našich „susedov“ sa chcel vrátiť naspäť na Slovensko. „Otvorene poviem, že pred sezónou som mal viaceré ponuky, a teda nielen z Košíc, ale i z Trenčína. Pre Košice som sa rozhodol pre lepšie finančné podmienky, nakoľko mám ženu, rodinu. No dnes už viem, že som sa hneď na začiatku mal riadiť tým, čo som cítil a mal som počúvať svoje srdce, ktoré chcelo ísť do Trenčína,“ úprimne priznal Bezúch. Sezónu odštartoval v Košiciach, za ktoré odohral dokopy 14 zápasov. Jediný gól strelil v zápase práve proti Trenčínu, do ktorého neskôr prestúpil. „Priznám sa, že primárna iniciatíva, čo sa týka príchodu do Trenčína, prišla z mojej strany. Už dlhšiu dobu som sa v Košiciach necítil dobre, nebol som tam šťastný. Požiadal som preto manažéra, či by som mohol prestúpiť do Trenčína. Nakoniec mi bolo umožnené prísť aspoň na hosťovanie a uvidíme, ako to celé dopadne po ukončení prestupového obdobia. Veľmi som šťastný, že som tu,“ pokračoval.
Ako už bolo uvedené vyššie, 25-ročný odchovanec skalického hokeja je v Trenčíne zatiaľ len na hosťovanie. Aké sú teda jeho pocity pri predstave, že by sa mal vrátiť na východ Slovenska? „Ťažko povedať. Som tu a nemyslím na to, čo bude, čo sa môže stať. Poviem to narovinu – chcel by som tu zostať do konca sezóny a chcel by som tu dokončiť to, čo sme pred 2 rokmi nedokončili. Je tu skvelá partia, úžasní hráči v každom veku. Viem, že treba ísť krok po kroku, ale veľmi rád by som si s Duklou zahral minimálne semifinále,“ netajil sa. V trenčianskom drese odohral zatiaľ dva zápasy; v tom prvom sa oťukal pri nových spoluhráčoch v útoku – Mikyskom a Aldersonom, v tom druhom už začal zbierať kanadské body. V úvode zápasu mu stačilo 35 sekúnd, aby prekonal súperovho brankára: „Cítim sa výborne. Síce po tej dlhšej dobe, kedy som sa v Košiciach trápil, to bude chvíľku trvať, kým sa po hokejovej stránke dostanem do toho na 100%, ale hrám s výbornými chalanmi, tak verím, že aj oni mi pomôžu. Hru s nimi si užívam. Každý sme iný typ hokejistu; Mikeš má neuveriteľný cit pre hru, krásne nahrávky a hlavu na hokej, Aldi je typický zakončovateľ, mojou výhodou je korčuľovanie. Myslím, že sa výborne dopĺňame a hlavne prajeme jeden druhému. Snažíme sa tou hrou baviť a najmä tímu pomôcť, aby sme spoločnými silami dosiahli náš cieľ.“